Choď na obsah Choď na menu
 


Ako jedla rybu

Sedela oproti mne, uvoľnene a ladne. Pravú nohu mala preloženú cez ľavú. Jej chodidlo viselo ladne vo vzduchu, ako zamrznutý obraz rogalistu na monitore.  Chrbát mala opretý o stoličku, pritom mierne prehnutý do oblúku ako atlét. Vlasy jej pozvoľne dopadali na plecia, priam zvodne, až vyzývavo! Jamky na tvári jej išli do smiešku. Výzor tváre mala, ako malé dievčatko, ktorej ste kúpili novú vytúženú bábiku. Očká jej hrali iskrou.

Prudko priam dynamicky strčila ukazovák ľavej ruky do mäkkého a poddajného bieleho mäsa, údenej makrely ležiacej na stole pred sebou.
Potajme som ju zo zatajeným dychom pri tom pozoroval,  no nechcel som, aby o tom vedela. Veľmi som sa snažil, aby na mne nič nezbadala. Ukazovákom ľavej ruky odchlipla kus mäsa a pomaly pravou rukou odštipla malý kúsok, na moje prekvapenie až príliš malý!

A potom to prišlo! Nie, že by ho vložila hneď do dychtivých úst, ale to malé sústo požmolila jemne v prstoch, ako keď drobíme chlieb a kŕmime holuby.
Údená vôňa sa rozliehala po celej miestnosti, bola jej plná kuchyňa. Svetlo svietilo stroho, sporo, ale stačilo na to, aby osvetľovalo zlatisté šupiny makrely a bieleho mäsa v jej útrobách.
Tú drobnú domrvenú čiastku mäsa si pomaly, ako keby ledabolo až nenútene priblížila k perám a po malej prestávke vložila do úst.

Tie prestávky ma znervózňovali, držali v napätí a v neustálom strehu. Neviem prečo?
V tom si pravú nohu čo mala preloženú krížom zohla a položila pod zadok a uvelebila sa v novej polohe, bola pritom úžasne uvoľnená a odovzdaná osudu. Prebleslo mi hlavou, ako v takejto polohe môžu ženy sedieť tak pohodlne, nikdy by som to nedokázal.

Z rádia sa rozprestierala tlmená hudba. Bol som tak zaneprázdnený jej pozorovaním, že ani neviem, čo hrali.
Najskôr povyberala najväčšie kusy mäsa, ktoré pomaly, ale isto mizli z novinového podnosu. Aké noviny to boli už ani neviem. Potom začala oberať kúsočky, ktoré zostali po okrajoch. Zakaždým takým istým spôsobom.

Najväčšie vzrušenie a prekvapenie prišlo na záver. Keď už som si myslel, že nie je čo pozobkať, pustila sa do hlavy! Makrela hlava ležala obrátená. Prevrátené oči zízali na novinový papier. A zase ukazovák ľavej ruky pichla do útrob úbohej makrely a pravou rukou povyťahovala biele chutné kúsky von a  vložila si ich do úst. Robila to s takou nežnou brutalitou na ktorú dodnes neviem zabudnúť, ako jedla rybu.