Choď na obsah Choď na menu
 


Dážď

Jemne prší.

A kvapky chladného dažďa

oblizujú sklené vitráže výkladov.

 

Jemne prší.

A po mokrom chodníku

sa mihotajú siluety chodcov

s dáždnikmi.

 

Jemne prší.

Kvapky lenivo stekajú,

plazia sa,

nesú v sebe

ten čistý krištáľ vody.

 

Jemne prší.

Počuť ten šum,

zvuk dažďa.

Koľko kvapiek spadlo,

aby vytvorilo ten zvuk...

Zvuk vody padajúcej z neba.

 

Jemne prší.

Kvapôčky sa nežne dotýkajú, spájajú sa

a splývajú dokopy,

ako staré známe priateľky.

 

Dážď ticho padá

na strechy domov,

tak jemne,

akoby nenápadne.

Všetko sa ligoce a leskne.

 

Dážď tíško padá.

Jedna kvapôčka po druhej

skoro potichu a nenápadne.

 

Dážď padá tíško.

Ani neklepoce,

skoro nebadateľne,

ale my vieme, že je tu.

Jemne prší.

 

jane prší. Ľudia sa ponáhľajú sem a zase tam,

snažia sa ukryť,

ale márne,

Niektorí s dáždnikmi

a niektorí bez.

 

Jemne prší.

Kvapôčky sa spájajú,

ako ľudské osudy.

Vytvárajú malé pramienky stekajúce

po hladkom povrchu.

Vždy si cestu nájdu.

 

Jemne prší.

Pramienok za pramienkom putujú,

ako ľudia putujú svojim osudom.

 

Jemne prší

Všetko je mokré. Ochladilo sa,

ale to nevadí, z pramienkov vody

sa stávajú potôčky a vždy si

cestu nájdu.