Choď na obsah Choď na menu
 


Ticho

Nenapísal som ani riadok.

Ale aj to nič stojí za veľa.

 

 

Prázdnota.... ticho.

Štyri steny a neónové svetlá

opierajú sa do mojej mysle.

 

Myšlienky sa prevaľujú,

ako vlny narážajúc sa na

skalnaté pobrežie.

 

Myslia si, že skalu obmäkčia,

zdeformujú,

ale márne.

 

Som tu ja.

Stojím a dýcham a to je podstatné.